Doteraz pracujem s papierikmi na zemi a tak odlaďujem svoje filmy

Na filmovou fakultu VŠMU jste šel po absolvování Vysoké školy dopravy a spojů, což je dost odlišný obor. Co vás vedlo k tomu, že jste přehodil výhybku a šel na úplně jinou školu?

Na VŠDS v Žiline som študoval na katedre Technická prevádzka telekomunikácií – odbor Rádiokomunikácie. Bavili ma veľmi Maxwellove rovnice v diferenciálnom tvare a optické vlákna. V 4 ročníku na škole sme boli so spolužiakmi v kine / chodil som asi tak 5x do roka do kina a film ma nejako nezaujímal /. Po skončení filmu sme išli na internát a tam som vo svojej posteli zaspal. Ráno som sa zobudil s tým vedomím, že sa mi prisnil hraný film … a bolo tam aj silné presvedčenie hraničiace s istotou, že ten film som ja režíroval. Bolo to také silné, že som si v to ráno povedal, že budem režisérom. Aj keď som s umením do tých čias nič nemal, zača som pátrať kde sa dá na Slovensku študovať hraný film. O rok som prišiel na VŠMU a tam mi povedali, že príjmacie pohovory na hranú réžiu už boli. A tak som im tam zalamentoval, že tým pádom pôjdem na povinnú vojenskú službu. Pani na študijnom mi povedala, že asi otvoria nový odbor na katedre dokumentu a ak to bude aktuálne mi dá vedieť. A tak som išiel na príjmačky dokumentu … zobrali ma.

Učil vás významný režisér Dušan Hanák, který je prý vašim velkým vzorem. Oslovil vás stylem práce a vyprávěním nebo výběrem témat? Máte zafixované některé jeho rady, která vám zní v uších, když dneska filmujete?

Ak sa to dá tak povedať, tak Dušan Hanák mi otvoril tretie oko – filmárske. Na škole ma prvé roky neučil, neskoršie som k nemu prepadol do ročníka. Jeho film Obrazy starého světa som chodieval pozerať do Univerzitnej knižnice dosť často. Na VHS prehrávači. Spolužiak Peter Kubela pozeral Jana Špátu a ja Dušana Hanáka. Veľmi hlboko ten film na mňa pôsobil. Neskoršie mi Dušan Hanák dával dramaturgické rady k školským filmom Cesta fotografa a Žel. St. II. tr. - Kraľovany. On mal ten dar, že mi povedal pár viet, a tie vety vo mne takým silným spôsobom zarezonovali, že som o nich dokázal premýšľať dni až mesiace. Proste tie vety vo mne naštartovali víchor nových a nových myšlienok a nápadov k filmu, na ktorom som aktuálne pracoval.

Vyberám pár jeho viet na ukážku:

Nový záber – nový význam.

Strižňa je druhá réžia.

Dievčatká na konci filmu / ppri ukazovaní predzostrihu filmu Kraľovany / hovoria: Šťastie, nešťastie, láska, list … ale ja to vo filme nevidím. Divák sa cíti potom oklamaný. Dajte to do filmu!!!

Pri písaní scenára máte tisíce papierikov / motívou, situácii, replík, … / před sebou … a scenár neznamená nič inšie, len z nich vybrať 100, ktoré budú vo filme a budú fungovať.

… a doteraz pracujem s papierikmi na zemi / alebo nástenke / a tak odlaďujem svoje filmy.

Baví ma montovať film v strižni. Prehadzovať, vyberať, mazať, kombinovať

Od začátku se snažíte točit dokumenty, které jsou společensky angažované. Byl to také důvod, proč jste se na filmování dal, nebo jste chtěl točit hrané filmy, ale pak jste zjistil, co je kolem vás špíny a lží, zajímavých lidí a příběhů, že jste se dal na dokumentaristiku a už u toho zůstal?

Ak som spomínal vyššie. Pôvodne som chcel študovať hraný film. K dokumentu som mal pred VŠMU asi taký vzťah, že keď som videl v TV dokument, tak som prepol, alebo vypol TV úplne. Vôbec ma to nezaujímalo. Ale teraz po tých rokoch v dokumente musím povedať, že som nesmierne rád mojej filmárskej etape v dokumente. Nesmierne ma to obohatilo / môj vnútorný svet / o myšlienky, čo mi reálny ľudia na diktafón, alebo na kameru povedali, s čím sa mi zverili.

Angažované filmy som nezamýšľal programovo robiť. Ale keď dosť intuitívne vznikol film HLAS 98 / mapovanie mysle voliča vo voľbách v 1998, keď sa lámal Mečiarizmus / a tento film neprešiel štátnicami. Vytýkali mu veľkú mieru mystifikácie … tak som im povedal, že raz natočím film o Mečiarizme bez mystifikácie. A tak sa aj stalo. Vznikol film Taká malá propaganda.

Prý máte dva charakteristické znaky. První je velká rozmanitost při výběru látek a druhá postprodukční zpracování filmu. Snažíte se hledat svoji cestu a svojí parketu nebo vás zajímá hodně věcí a nechcete ustrnout v jednom žánru? V čem jste jiný při postprodukční práci než ostatní?

Keď robím na autorskom filme, tak je na začiatku cesty akási / ešte málo konkrétna / myšlienka. Postupne ako sa zahlbujem do filmu, myšlienka si až touto cestou nachádza vlastnú – najúčinnejšiu formu. Preto sú tie moje filmy formálne rozmanité.

V postproducii mám rád strihací moment. Ja tomu nehovorím strih / je to trochu pejoratívne /, ale montáž. Baví ma montovať film v strižni. Prehadzovať, vyberať, mazať, kombinovať … nachádzať nové význami a možnosti ako prerozprávať čo chem povedať.

Vyhol som sa STV i VŠMU a tak teraz som aj vlastníkom práv na moje školské filmy

Dokument Cesta fotografa zachytává práci fotografa Jara Sýkory při výrobě cyklu portrétů původních občanů oravských vesnic. Dokumentaristicky hodnotné dílo, protože zachytí něco, co za pár let již nebude existovat a nikdy se nevrátí. Z komerčního hlediska asi ne příliš atraktivní téma. Jak jste na takový projekt sháněl peníze a obecně jak podporuje na Slovensku tvorbu dokumentaristů a mladých filmařů stát případně Filmový fond?

Cesta fotografa bol postupový film na 2 ročníku katedry. Peniaze som nezháňal žiadne. Išiel som do firmy Lux-media / tam ma priviedol spolužiak Peter Kubela / a nechal som prečítať scenár. Následne na to mi zapožičali techniku na nakrúcanie / a nechceli za to nič / … potom mi dali k dispozícii aj strižňu. A takto to vzniklo. Škola prispievala na výrobu študentských filmov malou čiastkou / ak si dobre pamätám tak 5000 SK /. Ja som ich však nepotreboval, tak v záverečných titulkoch nebol ani školský copyright. Týmto filmom som vyhral na Art filme v Trenčianskych tepliciach 3000 USD a z toho som si financoval ďalší školský film. HLAS 98 vznikol veľmi spontánne, a znovu firma Lux mi na môj nápad povedala: Nech sa páči, dáme ti techniku. A Taká malá propaganda bola financovaná z „Nadácie otvorenej spoločnosti“. Asi tak sa to riešilo v mojom prípade v minulosti. Vyhol som sa STV i VŠMU / spontánne / a tak teraz som aj vlastníkom práv na moje školské filmy.

V súčastnosti je financovanie filmu na Slovensku veľmi dobre odladené. Máme fungujúci Audiovizuálny fond, ktorý spolupracuje s verejnoprávnou TV. Pri produkcii filmu Posledný autoportrét som získaval podporu u obidvoch inštitúcii pomerne s ľahkosťou a pochopením – čo bolo skvelé.

Hlas 98 jste natočil velmi originálním způsobem trochu jako Michael Moore. Přestože (nebo právě proto) že byl velmi varovný a významný, Katedra dokumentární tvorby ho zakázala promítat i v době demokracie. Byl uvedený v pozdější době a s jakým výsledkem, nebo vaše snaha byla tímto umlčena a lidé jako ovce poslouchali dál jednu stranu, protože se jí báli?

Ten film si našiel po škole veľmi sympatickú cestu k divákom. Premietal sa alternatívne vo verejnom priestore a na filmových i žurnalistických školách v Česku i na Slovensku. Spolu s filmom Taká malá propaganda tvorila dvojičku, ktorá v malých kvapkách vody pomenovala / a dokumentárne zachytila / obdobie občianskej spoločnosti v roku 1998. Vtedy boli zlomové parlamentné voľby. Ak by vyhral opäť Mečiar / a zostavil by vládu / tak mnoho mojich známych malo pobalené kufre a emigrovali by zo Slovenska. Taká to bola doba.

S potešením sme chodili na projekcie k týmto dvom filmom spoločne so strihačom Františkom Krähenbielom a filozofom Fedorom Blaščákom po rôznych častiach Slovenska. Jedna projekcia bola s odstupom času výnimočná. A to keď nás pozval na katedru žurnalistiky do Nitry Ján Kuciak, v tej dobe študent. On z osobnej iniciatívy chcel premietnuť oba filmi pre svojich spolužiakov. Cítil som vtedy u neho veľmi hmatateľne konkrétny zápal pre pátranie po pravde ...

Dokument Taková malá propaganda (2001) vypovídal o veřejnoprávní TV za doby Vlado Mečiara, jak využívá slovenských občanů bez morálních a etických hranic. TV chápalo přímou manipulaci s diváky za věc správnou a nevyhnutelnou v zájmu tehdejší vlády. Nehodláte svoje i po 18 letech stále více a více aktuální dílo nabídnout ČT, protože nás klame a lže nám další Slovák Andrej Babiš? Takových varovných dokumentů není nikdy dost.

Máte pravdu. Skúsim to tieto dni :)

Bol som v jame. Našťastie som sa z tej jamy dostal a začal sa znova autorsky aktivovať … čoho výsledkom je aj Posledný autoportrét

Na Letní filmové škole v Uherském Hradišti jste představil svůj nejnovější dokument. Co vás vrátilo po těch 14 letech filmovací pauzy zpátky do hry? Máte nové nápady, možnosti a témata která chcete točit, nebo se situace na Slovensku radikálně změnila k lepšímu?

Bol som v jame. Chcel som nakrútiť film o tom čo prišlo po otvorení hraníc v 1989. O rôznych fenoménoch: Záložňa, Nebankové subjekty, Kosmodisk, Telenovely … a čo to spravilo s ľuďmi. Tá jama bola však hlboká a čoraz viac tmy v nej bolo. Nevedel som to uchopiť, ľudia pred kamerou odskakovali, tápal som, nenachádzal pomoc … Nebolo to 14 rokov, ale 8. Našťastie som sa z tej jamy dostal a začal sa znova autorsky aktivovať … čoho výsledkom je aj Posledný autoportrét.

Spolu s Markem Škopem a dalšími tvůrci jste byl součástí „generace 90“. Šlo o nějakou slovenskou novou vlnu a pokud ano, tak čím se vyznačovala a kdy skončila?

Do tej vlny patrili aj Kerekes, Vojtek, Lehotský, Kirchhoff, Piussi, Balog. Veľkú úlohu zohrávali pri vzniku tejto generácie viaceré faktory: Zmena režimu a tým zmena produkcie filmov – už nie štátna Koliba, ale rôzne nezávisle produkcie // príchod elektronických kamier a zvukových zariadení // atmosféra na škole a jej pedagógovia / Hanák, Slivka, Pašš, Strelinger, … Filmový publicista Pavel Branko ju zadefinoval v roku 2004 v tomto článku.

Veľa z nich prešla za posledné roky k hranému filmu, niektorí ostali na poli dokumentu. Časť z nich vychováva nových dokumentaristov na VŠMU. Vlna vyšla z nejakej vlny a nadväzuje na ňu znova ďalšia vlna.

Marek Škop má za sebou dva celovečerní filmy, ten druhý Budiž světlo měl velký úspěch jak v Karlových Varech, tak v Uherském Hradišti. Není vám to trochu líto, že jste začínali spolu a kde je teď on a kde jste teď vy?

Teší ma kde je Marko, čo so svojimi filmami už ukázal a dokázal.

A teším sa aj zo seba, čo som ukázal a v budúcnosti ukážem filmom :)